Čo je mediácia a komu môže pomôcť ?

Mediácia je spôsob mimosúdneho riešenia sporov, pričom ide o najhumánnejšiu cestu urovnania konfliktu, ktorou sa vo väčšine prípadov podarí dosiahnuť dohodu, ktorá je  akceptovateľná pre účastníkov mediačného procesu.

V princípe predstavuje zmierovací proces, v ktorom medzi zúčastnené strany sporu vstúpi tretia nestranná,nezávislá,nezaujatá osoba – mediátor, nie však v pozícii sudcu, ale jeho cieľom je snaha zmieriť zúčastnené strany sporu tak, aby sa vyhli dlhému a komplikovanému súdnemu konaniu a zároveň našli výhodné riešenie akceptovateľné pre obidve zúčastnené strany sporu.

Mediátor je v úlohe zmierovateľa, ktorý dokáže nájsť kompromis aj tam, kde sa dvaja ľudia nevedia spoločne rozprávať.

Mediáciu iniciujú  zúčastnené strany sporu najmä v prípadoch, keď sú už v rozbehnutom konflikte, hoci majú záujem a snahu sa dohodnúť, bohužiaľ nevedia spor medzi sebou ďalej riešiť bez pomoci tretej osoby.


Na stretnutí s mediátorom:

⇒ strany sporu nie sú pasívnym účastníkom a nečakajú, ako rozhodne niekto autoritatívne za nich

⇒ strany sporu sa snažia vyjasniť si svoje stanoviská s druhou stranou sporu

⇒ aktívne predkladajú  riešenia smerujúce k dohode tak, aby bola akceptovateľná pre všetky zainteresované strany sporu

⇒  výslednú mediačnú dohodu mediátor neformuluje tak ako je to v prípade sudcu

⇒ dáva rozhádaných stranám priestor a čas tak, aby dokázali presne vyjadriť, v čom vidia svoj problém a aké riešenie by pre nich bolo ideálne a prijateľné



Veľkým plusom mediácie je, že mení súperenie na  vzájomnú spoluprácu rozhádaných strán. Tým, že strany si hľadajú spoločne budúce prijateľné riešenia ich sporu, dochádza k zlepšeniu obojstrannej  komunikácie, čo vo výslednom dôsledku robí z nepriateľov opäť priateľov alebo aspoň vytvára opäť priestor pre možné korektné vzťahy aj do budúcnosti,  pretože kde je vôľa tam je aj cesta.

Mediácia je založená predovšetkým na záujmoch strán a nielen na právnych aspektoch sporu. Manželia, susedia, obchodní partneri alebo kolegovia majú priestor hovoriť o svojom probléme tak, ako ho vidia a vnímajú. Mediácia umožňuje nahliadnuť do „zákulisia“ druhej strany a pochopiť pochopiť problém aj z druhej strany a pokúsiť sa nájsť nájsť spoločnú reč, čo pri súdnych konaniach nebýva možné.

V prípade, že sa mediáciou nepodarí dosiahnuť konsenzus medzi zúčastnenými stranami, vždy majú možnosť pokračovať  v riešení ich sporu súdnou cestou, nakoľko mediácia nie je prekážkou súdnemu konaniu,  ale iba prostriedkom, ktorá môže pomôcť vyhnúť sa súdnemu konaniu.

Počas trvania mediácie dochádza  k tzv. spočívaniu lehôt, to znamená, že strany nestratia možnosť obrátiť sa na súd v dôsledku času stráveného mediáciou, nakoľko lehoty na podanie súdnej žaloby počas mediácie neplynú.

Mediácia ako metóda mimosúdneho urovnania je vsadená do právneho systému SR a upravuje ju zákon č. 420/2004 Z.z. o mediácii a doplnení niektorých zákonov.

Zúčastnené strany sporu  zvyknú využívať mediáciu najmä vtedy, ak: 

  • je tu určitý priestor na hľadanie dohôd, ktoré by boli prijateľné obidvom stranám,
  • sú ochotné sa vzájomne počúvať a komunikovať aspoň na minimálnej úrovni pri tzv. oddelenej mediácii cez mediátora,
  • uvedomujú si, že o predmete sporu majú sami najlepší prehľad a cítia sa kompetentné tiež nájsť vhodné riešenie a sami sa o ňom rozhodnúť,
  • ku sporu prispeli, majú spoločný istý pocit zodpovednosti za konflikt, sú závislé na jeho vyriešení, alebo
  • sú okolnosťami nútené komunikovať, resp. spolupracovať aj po vyriešení konfliktu, alebo ak im záleží na kvalite alebo pokračovaní vzájomného vzťahu,
  • neposledným dôvodom pre voľbu mediácie je aj jej menšia časová i finančná náročnosť oproti súdnemu konaniu.

Je zrejmé, že mediáciou nie je vhodné a ani možné riešiť všetky druhy sporov. Mediácia sa neodporúča:

  • Keď čo i len jedna strana nemá záujem na riešení konfliktu mediáciou.
  • Keď čo i len jedna strana nie je ochotná vzájomne komunikovať, aj keď len cez mediátora.
  • Medzi stranami nie je produktívna diskusia ani po oddelených rozhovoroch.
  • Ak je nerovnosť medzi účastníkmi. Pre mediáciu sa vyžaduje aspoň relatívna rovnosť. V prípadoch nerovnosti medzi účastníkmi sporu je potrebné zvážiť či mediácia môže napomôcť k riešeniu, kde žiadna zo strán priveľmi nestratí, a či môže dôjsť k minimalizovaniu budúcich negatívnych dôsledkov súčasného konfliktu. Je však zrejme lepšie aspoň sa pokúsiť o mediáciou ako neriešiť spor vôbec.
  • Kde rozhodnutie o riešení sporu mediáciou urobila autorita.
  • Kde jeden z partnerov má strach z toho druhého. Je však zrejme lepšie aspoň sa pokúsiť o mediáciou ako neriešiť spor vôbec.
  • Kde ide o dlhodobé hlboké emocionálne vzťahové krízy. Avšak aj v týchto prípadoch môže platiť to, čo bolo uvedené v predošlom bode, keďže dobre vedená mediácia môže riešiť i problematiku vzájomných vzťahov.
  • Kde je závislosť na alkohole alebo drogách.
  • Kde trestné stíhanie nie je podmienené súhlasom poškodeného.
  • Kde ide o šikanovanie.
  • Kde sú predmetom sporu základné ľudské práva.
  • Kde jedna zo strán nie je schopná zvládať svoje správanie, napr. pre vážne psychické problémy.
  • Kde je tendencia porušenia zákona alebo zákonov.
  • Kde má mediátor morálne zábrany, alebo predsudky.

Výhody mediácie

Za ľudí nerozhoduje sudca, ale strany sporu rozhodujú o spore sami a preberajú zodpovednosť za konflikt.

↓↓↓

Pružnosť. Výsledok súdu sa musí striktne dodržiavať a nedá sa operatívne meniť.

↓↓↓
Zlepšenie medziľudských vzťahov.

↓↓↓
Čas. Kým súdy sú zaťažené, mediácia dokáže konflikt rýchlo riešiť.

↓↓↓
Cena. Mediácia je oproti súdnemu konaniu lacnejšia.

Účinky mediácie

Začatím mediácie sa plynutie premlčacích a prekluzívnych lehôt preruší.

↓↓↓

Ak je výsledkom mediácie dohoda, strany jej vykonateľnosť môžu poistiť podaním návrhu na súdny výkon rozhodnutia, alebo na vykonanie exekúcie. Na to musí mať dohoda formu notárskej zápisnice, alebo byť schválená ako zmier.